Bahna Miloslav Ján

1958 - 1961 SVŠ Levice, 1961 - 1967 SVŠT Bratislava, Fakulta architektúry, 1967 - 1970 VŠVU Bratislava u profesorov Jozefa Lacka, Vojtecha Vilhana, 1992 habilitácia na docenta, 1991 študijná cesta do USA, 2007 inaugurácia na profesora architektonickej tvorby na VŠVU, v r. 1968 a 1969 sa dejiny architektúry doučoval v Taliansku a Francúzsku, v r. 1969 bol prijatý na Akadémiu výtvarných umení v Hamburgu, hranice sa však zavreli a nemohol vycestovať študovať, vojenská služba v Armádnom výtvarnom štúdiu v Prahe

1971 - 1990 ŠPÚO (Štátny projektový ústav obchodu) v Bratislave, ved. projektu, vytvoril viaceré významné obchodné stavby, s riaditeľom I. Matušíkom spolupracoval na viacerých súťažiach, pracoval na interiéroch Hotela Kyjev i na spojovacej budove, ďalej spolupracoval s architektmi F. Minárikom, L. Mihálikom, F. Kalesným, M. Kolčákom, L. Závodným a statikom P. Čížkom, 1971 - 1979 pracoval v súkromnom ateliéri s profesorom Vojtechom Vilhanom, z tohto obdobia pochádzajú stavby vládneho salónika i interiéry haly na letisku v Bratislave 1972 - 1974 (vládny a prezidentský salónik vzbudil pozornosť svetových dizajnérskych časopisov), interiér banky v Žiline 1976 - 1979, interiér Matice slovenskej a Ministerstva kultúry, v rámci projektov obchodných domov spolupracovali na vývoji skeletových systémov Integro so spoločnosťou Zipp, Dom odievania 1975 - 1985, OD Ružinov 1977 - 1984, banka v Čadci 1980 - 1984, 1984 - 1989 patril medzi organizátorov neoficiálnych stretnutí stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a na Starých Splavoch, 1990 - 2015 VŠVU, pedagóg, vedúci ateliéru architektúry III na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, cca sto diplomantov absolvovalo jeho ateliér, od 1990 AA ateliér, zakladateľ, súkromný ateliér - Bahna, Palčo, Starý, Závodný, od 1995 - Bahna, Palčo, Starý, Toma, realizácie: Budova centrály Všeobecnej úverovej banky 1994 - 1996, Vysoká škola výtvarných umení (nadstavba, Drotárska cesta), Bratislava, Evanjelická bohoslovecká fakulta UK, Bartókova ulica, Bratislava, Československá obchodná banka, Námestie SNP 29, Bratislava, realizoval aj mnohé ďalšie projekty, viacero rekonštrukcií mestských víl z medzivojnového obdobia architektúry i moderné vily, má vyhranený štýl, jeho najväčším projektom posledného desaťročia bola rekonštrukcia Univerzitnej knižnice v Bratislave, tento komplex, ku ktorému patrí aj Kláštor klarisiek a Lisztova záhrada, bol najväčšou rekonštrukciou v Starom Meste, ďalším významným projektom bola rekonštrukcia a dostavba Lettrichovej vily z dvadsiatych rokov na Mudroňovej ulici, ktorá poskytuje vhodné prostredie pre diplomatickú a štátnu reprezentáciu, v r. 1999 sa presťahoval do vlastného objektu, červenej veže v Horskom parku, 2000 Vila Linea Horský park, 2001 Slovenská sporiteľňa, 2002 Vila „Z“, od leta 2000 pracovala v jeho ateliéri generačne tretia zostava, niektorí predchádzajúci členovia s ateliérom spolupracujú externe, venuje sa širokej škále projektov od interiéru, cez rekonštrukcie, novostavby, až po urbanizmus, spracováva štúdie, projekty, realizačné projekty, inžiniersku činnosť (až po autorský dozor), za desaťročia svojej architektonickej tvorby realizovali a rekonštruovali vyše cca 100 objektov

knižné publikácie: 2014 Tak bežal čas (As time goes by) - biografická publikácia s prezentáciou architektonických diel, bola vydaná pri príležitosti udelenia Ceny Emila Belluša, 2014 Vily nad Bratislavou, 2016 Vily nad Hradom (s dokumentáciou na základe starých fotografií o rekonštrukciách najkrajších mestských víl v Bratislave), pravidelne publikuje v odbornej i verejnej tlači, jeho diela sú vystavované a publikované aj v zahraničí, bol kurátorom viacerých výstav, ktoré prezentovali slovenskú architektúru v zahraničí

prvé ceny na architektonických súťažiach získal už počas štúdia, v r. 1967 dostal spolu s kolegami z krúžku 3. cenu za Centrum Gottwaldova, kde „nadviazali na Le Corbusierovu a Gahurovu ideu prepojenia historického námestia so vstupom do závodu Svit“, za interiéry banky v Žiline dostal prémiu: možnosť na vycestovanie na Bienále architektúry do Benátok v r. 1979 a na Forum Design do Linzu v r. 1980, pri projekte banky v Čadci realizovali archetyp bankového halového priestoru, tieto projekty reprezentovali Slovensko na svetovom Bienále architektúry v Sofii, 1984 za OD Ružinov získali Cenu Zväzu architektov, Cena Dušana Jurkoviča za Centrálu VÚB, Stavba roka 1997 a Cena Dušana Jurkoviča 1997, v r. 1999 vyhrali súťaž na riešenie Námestia SNP v Bratislave (nerealizovaný projekt), od 1997 rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach (zatiaľ nerealizovaný projekt), AA ateliér sa vypracoval medzi popredné architektonické kancelárie, v r. 1991 vystavovali na svetovom Bienále architektúry v Benátkach, vyhrali súťaže, Vila Linea z ateliéru AA ateliéru bola publikovaná vo Svetovom atlase architektúry (The Phaidon atlas of Contemporary World Architectury) a nominovaná na Cenu EU, za rekonštrukcie a zásluhy o záchranu pamiatok Bratislavy získal Cenu Júliusa Satinského, 2011 dostal cenu ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva, 2014 Cena Emila Belluša od Prezídia SAS za celoživotné architektonické dielo

od 1972 Zväz slovenských architektov, od 1987 Zväz slovenských výtvarných umelcov, od 1989 zakladajúci člen Spolku architektov Slovenska, prezident SAS v r. 2008 - 2014 (2 volebné obdobia), od 2000 pôsobí v Spolku architektov Slovenska ako viceprezident pre bratislavský región, od 1993 zakladajúci člen Komory architektov Slovenska, Umelecká rada VŠVU, člen Komisie na oceňovanie etikiet i architektúru vinárstiev, člen redakčných rád časopisov Archa, ABS, Fórum architektúry, člen odborných komisií

vnúčence, záhradná architektúra, cestovanie, objavovanie slovenských vín, hudba - jazz a stále architektúra - cestuje a vníma architektúru, sleduje periodiká, číta, píše, s nadhľadom polovicu storočia komentuje vývoj súčasnej architektúry

„Architekt musí byť všestranný človek, osobnosť s vyvinutým výtvarným cítením, technicky a spoločensky sa má vyjadrovať k aktuálnym témam a musí vedieť všetko zhmotniť do reálnej podoby. Mojím mottom je žiť s čistou hlavou a svedomím, som rád, že to, čo som urobil, ma uspokojuje. Tvoril som totiž so slobodou. Trvá mnoho rokov, kým človek môže tvoriť to, čo je spoločensky potrebné, ale ho to pritom aj uspokojuje.“

Information available only in printed publication available in libraries.

Information available only in printed publication available in libraries.

Information available only in printed publication available in libraries.

Information available only in printed publication available in libraries.