Apolen Peter

1972 – 1980 ZŠ Nitrianske Rudno, počas ZŠ návšteva ĽŠU v Bojniciach, odbor hra na klarinete - u pána učiteľa Bohuslava Richtera; 1980 – 1986 Konzervatórium v Žiline, odbor hra na klarinete - u profesora Pavla Bienika; 1986 – 1990 Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Hudobná fakulta, odbor hra na klarinet - u prof. Jozefa Luptáčika; v r. 1987 externe pracoval ako klarinetista v Slovenskej filharmónii v Bratislave; v r. 1988 člen orchestra Slovenského národného divadla; v r. 1989 sa stal členom Štátneho komorného orchestra v Žiline

1990 – 1991 základná vojenská služba, Vojenský umelecký súbor v Bratislave, kde hrával na klarinete; 1991 – 1994 hráč na klarinete, Štátny komorný orchester v Žiline; 1994 – 2015 člen Ozbrojených síl Slovenskej republiky; 1994 – 1997 hráč na klarinete, Vojenská hudba Trenčín; 1997 – 2000 dirigent, Vojenská hudba Topoľčany; 2000 – 2005 dirigent, Vojenská hudba Trenčín; 2005 – 2015 veliteľ, hlavný dirigent, Vojenská hudba Ozbrojených síl SR Bratislava, 2015 - odchod do výsluhového dôchodku

K dychovej hudbe sa dostal v r. 1984, keď sa stal členom dychovej hudby Prievidžanka. V r. 1987 sa stal jej kapelníkom, bol tam až do jej zániku v r. 2004. Na žiadosť mesta Prievidza dychovú hudbu Prievidžanka obnovili v r. 2015, kde opäť zastáva funkciu kapelníka. V r. 2017 založil na žiadosť mesta Prievidza Prievidzský dychový orchester.

Medaila vojenskej kancelárie prezidenta SR 2014. Pamätná medaila ministra obrany SR 1., 2. a 3.stupňa. Pamätná medaila ministra obrany SR k 10. výročiu vstupu do NATO. Čestné uznanie náčelníka Generálneho štábu OSSR za vzornú reprezentáciu Ozbrojených síl SR na verejnosti. Odznak náčelníka Generálneho štábu OSSR 1., 2. a 3. triedy. Plaketa ministra vnútra SR za zásluhy o rozvoj Policajného zboru SR. Cena primátora mesta Prievidza za zásluhy o rozvoj kultúry a umenia - udelená 2x.

člen Združenia dychových hudieb Slovenska; člen Slovenského ochranného zväzu autorov - SOZA

"Za 10 rokov mojej činnosti vo Vojenskej hudbe OS SR v Bratislave sa mi podarilo vytvoriť z tohto telesa (spoločne s mojimi kolegami) jeden špičkový dychový orchester svojou kvalitou patriaci medzi najlepšie na svete. Najvýznamnejšie dosiahnuté úspechy dychovej hudby Prievidžanka: 2. miesto na celoslovenskej súťaži malých dychových hudieb v Lednických Rovniach 1986. 1. miesto na tej istej súťaži 1989, 1997. 1. miesto na celoslovenskej súťaži Zlatá trúbka v Bratislave 1995. 3. miesto na festivale dychový hudieb v Anglicku (Oldham) 1995. 3. miesto na festivale dychových hudieb v Nemecku (Bosel) 1993. 2. miesto na Majstrovstvách Európy dychových hudieb v Bojniciach 2004. Okrem toho množstvo ďalších zahraničných zájazdov v rámci reprezentácie SR, rozhlasové a televízne nahrávky a 5 nahratých nosičov (1 LP platňa a 4 CD)."

anglicky, nemecky

v mladosti aktívne futbal, začiatky boli v Nitrianskom Rudne, po presťahovaní pokračoval v Bojniciach, kde športovú činnosť ukončil pri odchode na VŠ, v súčasnosti je to stále futbal, je registrovaný v mestskej únii v malom futbale Prievidza, najväčším relaxom je pre neho rodina a spoločne prežité chvíle

"V živote som prežil veľa krásnych okamihov, až postupom času mi dochádza výnimočnosť prežitých okamihov. Moje detstvo, spoznanie manželky a pôsobenie v Štátnom komornom orchestri v Žiline, vďaka ktorému som spoznal celý svet. Veľký význam mal pre mňa vstup do Armády SR, kde som dostal možnosť spolupracovať s výnimočnými vojenskými hudobníkmi a vrcholom mojej profesijnej kariéry bolo menovanie za veliteľa Vojenskej hudby v Bratislave. Dostalo sa mi tej cti, že som so svojou vojenskou hudbou participoval na vítaní čelných predstaviteľov najvýznamnejších a najrozmanitejších krajín celého sveta."

"Vždy som sa pri svojej činnosti snažil byť najlepší, dostať zo seba maximum, čo som vyžadoval aj od svojich spolupracovníkov a blízkych. Veľmi si vážim mojich rodičov, ktorí ma k hudbe priviedli, boli veľmi prísni, ale na druhej strane veľmi láskaví a múdri ľudia. V neposlednom rade poďakovanie patrí môjmu dedkovi, ktorý bol amatérsky hráč na saxofóne a možno po ňom som zdedil hudobné vlohy. Ďakujem mojej manželke, ktorá pri mne stojí už 30 rokov nielen v súkromnom, ale i v profesijnom živote. Poďakovať chcem aj našim dvom deťom za to, že tolerovali nášho koníčka a nezanechalo to na nich žiadne negatívne stopy. Som hrdý, že z obidvoch synov vyrástli dobrí ľudia a idú v mojich muzikantských šľapajách. V živote som mal šťastie na výborných pedagógov, som im vďačný za všetko, čo ma do života naučili. V neposlednom rade poďakovanie patrí všetkým mojim kolegom a spolupracovníkom, bez ktorých by nebolo možné dosiahnuť úspechy, ktoré sme získali."

www.blackband.eu

Information available only in printed publication available in libraries.

Information available only in printed publication available in libraries.

Information available only in printed publication available in libraries.

Information available only in printed publication available in libraries.